Tento editoriál pre vás píšem z chaty na Liptove, ktorá sa pre nás na jeden predĺžený víkend stala druhým domovom. Náš pobyt sa síce už nezadržateľne chýli k svojmu koncu, ale som si istá, že úsmev na perách a pozitívnu energiu z neho budem čerpať ešte dlhé týždne. A už teraz premýšľam, ako by sme sa sem mohli čo najrýchlejšie vrátiť 🙂
Babie leto k nám bolo naozaj výnimočne štedré, a trošku tak vykompenzovalo fakt, že september mi opäť raz, takmer na dve žmurknutia, preletel pred očami kozmickou rýchlosťou. Ak by som si raz mohla vybrať nejakú čarovnú schopnosť, bolo by to určite umenie aspoň trošku spomaliť čas v jeho besnom cvale. Občas sa totiž bojím, že mi život až príliš rýchlo a bezmyšlienkovite preteká medzi prstami. Pracovné povinnosti sú ako prílivové vlny, a ja sama mám tendenciu nakladať si na plecia povinností a záväzkov viac než dosť. A potom som nevrlá a vrčím, lebo si pripadám ako ťažný kôň, ktorému naložili viac než unesie, ale nemôže sa ani sťažovať, lebo všetkých okolo naučil, že on to predsa všetko zvládne.
Ale tiež viem, že riešenie tohto problému mám plne vo svojich rukách. Je totiž len na mne, či sa dokážem pravidelne zastaviť, zdvihnúť oči od svojho to do listu, a oceniť všetko to krásne, čo mi život prináša.
Preto som sa rozhodla urobiť si z októbra mesiac vnímavosti a pozornosti. Chcem chodiť po svete s očami doširoka otvorenými, vnímajúc viac a lepšie všetko, čo sa okolo mňa deje. Pozorovať, ako sa na stromoch miešajú všetky možné odtiene zelenej, žltej a oranžovej. Započúvať sa do svojej obľúbenej skladby, ktorú práve hrajú v rádiu. Vychutnať si kúsok čokolády, ktorý si doprajem po večeri. Pozorovať plameň sviečky, ktorý sa mihoce na našom stole. Čítať svoje knihy pozorne, bez toho, aby som popri tom premýšľala o tom, čo zajtra kúpim na večeru. Pri príprave jedla myslieť len na to, čo práve krájam, miešam a ochutnávam, nie na to, aký prúser ma na druhý deň zase čaká v práci.
Jednoducho, chcem sa naučiť vychutnávať si prítomný okamih bez toho, aby som hneď uvažovala o tom, čo bude nasledovať ďalej. Pridáte sa v tom ku mne?
PS: A kým budem pracovať na svojej schopnosti žiť viac v prítomnosti, budem s vami samozrejme zdieľať i zopár zaujímavých tém tu na blogu. Budeme hovoriť o mojich milovaných knihách, o tom, ako si spríjemniť náročný projekt, budeme si spolu zútulňovať svoje domovy na jeseň a budovať si rannú a večernú rutinu. Budeme sa tiež učiť plánovať si jedlá a vnášať si do života trošku toho príjemného dánskeho hygge. Máme sa na čo tešiť 🙂