Prvý týždeň nového roka je úspešne za nami, a ja musím priznať, že som sa počas neho niekoľkokrát zamyslela nad tým, čo je dnes vlastne za deň. A čo som za uplynulé dni vôbec urobila. Každá mamina veľmi dobre vie, že čas strávený na materskej sa z veľkej časti skladá najmä z činností, ktoré sú neviditeľné, opakujúce sa a s veľmi obmedzenou dobou trvanlivosti 😀 Ráno som povysávala? Večer to ani nie je poznať. Uvarila som niečo dobré? Zjedlo sa, a chladnička opäť zíva prázdnotou (a muž sa do nej veľavýznamne pozerá 🙂 ). Upratala som hračky? No a? Uragán Kubko sa prehnal obývačkou a ja opäť zakopávam o kocky a šmýkam sa na autíčkach.
A hoci by som ten čas strávený s mojím malým synom nevymenila za nič na svete, chýba mi pocit, že po mne každý týždeň vidno niečo konkrétne, dokončené a zmysluplnejšie než plný smetiak použitých plienok a drez napchatý riadom. A keďže som v posledných týždňoch veľa premýšľala o cieľoch a bucket listoch, rozhodla som sa tieto dve veci skombinovať a pripraviť si na každú nedeľu takú malú výzvu v podobe zoznamu vecí, ktoré by som chcela nasledujúci týždeň urobiť či vyskúšať. Nemusia to vždy byť grandiózne, slávnostné či veľké veci. To by ani nebolo realistické. Stačia však malé drobnosti, vďaka ktorým budú moje týždne trošku pamätnejšie a vďaka ktorým nebudem mať neustále pocit, že mi čas i život pretekajú pomedzi prsty. Lebo ako vraví klasik „Spomienky pretrvajú, uprataný byt nie.“ 🙂
Tento týždeň chcem:
Pripraviť si nový bullet journal na 2019. Nový rok je už v plnom prúde, a ja si svoje poznámky ešte stále zapisujem do starého zošita. Lebo veď stále nie je kedy. Pokiaľ ide o založenie nového bujo, mávam trošku perfekcionistické tendencie. Chcem, aby prvá strana bola inšpiratívna, aby môj systém fungoval ešte lepšie než doteraz a aby som vďaka tomu celkovo žila trošku organizovanejšie a menej chaoticky. #ciele. Samozrejme, že s takýmto prístupom sa k novému bujo nedopracujem ani v polovici februára. A tak sa chcem vykašľať na všetky svoje grandiózne predstavy, zobrať čistý zošit a jednoducho ZAČAŤ. Zvyšok sa už o seba postará sám.
Urobiť veľký hrniec tejto bolonskej omáčky. Tento recept znie fatasticky, ešte lepšie vyzerá, a myslím, že bude ešte lepší než pôvodná verzia, ktorú som skúšala v lete.
Spísať si zimný bucket list. Ten adventný som totiž úplne preskočila. Je celkom zvláštne, že Vianoce chodia každý rok v rovnakom čase, ale každý rok ma vedia poriadne zaskočiť a prekvapiť 🙂 Ale dve tretiny zimy sú ešte stále pred nami, tak verím, že aj za pomoci aktuálneho zoznamu sa mi z nej podarí vytrieskať maximum.
Začať s veľkým zimným upratovaním. Priznám sa bez mučenia, náš byt mi momentálne nerobí ani tú najmenšiu radosť. Kdekoľvek sa pozriem, vidím samý bordel. No dobre, bordel je možno trochu silné slovo, ale veciam okolo mňa by naozaj prospela poriadna odtučňovacia kúra. Vianočným stromčekom počnúc a mojím pretekajúcim šatníkom končiac. Ten stromček poletí ako prvý, tesne nasledovaný naším konferenčným stolíkom, ktorý vďaka dlhým-predlhým rukám nášho syna úplne prestal slúžiť svojmu pôvodnému účelu, a stal sa pre Kubka len pomerne nebezpečnou hrazdou / preliezkou / bubnom. A náš šatník volá o pomoc už tak dlho, že mi na jeho upratanie možno nebude stačiť ani celý január. Ale tým sa v záujme svojho šťastného manželstva rozhodne nenechám odradiť 😀
Pustiť sa do čítania tejto knihy. Nie, nediagnostikovala som si sama od seba ADHD (hoci môj zvyk nedokončovať veci by to mohol naznačovať). Ale už som od viacerých blogeriek počula, že to je nečakane jedna z najlepších kníh o organizovaní si života, aká kedy vyšla. A keďže ten chaos okolo mňa jasne napovedá, že zopár dobrých rád by sa mi zišlo ako soľ, pustím sa do nej, a začnem jej rady implementovať čo najskôr. A potom dám vedieť, ako som dopadla.