To, ako som prišla k tejto knihe, si pamätám úplne dokonale.

S Aďom sme boli v Žiline, kde sme absolvovali prvý veľký ultrazvuk v 12. týždni s naším druhým bábätkom.

Mali sme celodenné voľno z práce a Kubko mal v ten deň prvýkrát prenocovať u mojich rodičov.

To znamenalo jediné: prvýkrát po dvoch rokoch sme mali s Aďom celé voľné popoludnie len a len sami pre seba.

Kto má doma malé deti, vie, že to je absolútny a neoceniteľný luxus 🙂

Po ceste zo Žiliny sme sa zastavili v trenčianskom Laugariciu, dopriali si skvelý obed a potom sme sa chvíľu len tak prechádzali našimi obľúbenými obchodmi.

Viem, že toto celé momentálne znie ako dokonalé sci-fi – odohralo sa to totiž krátko predtým, než naplno vypukol covid.

Samozrejme, ak sme nejaký obchod nemohli obísť, bolo to kníhkupectvo.

Dodnes si pamätám, aký úžasný pocit to bol – len tak sa túlať pomedzi regále plné kníh.

Vybrať a prezrieť si ktorúkoľvek knihu, ktorá ma práve zaujala.

Začítať sa do sumáru alebo rovno do prvej strany.

Odložiť knihu naspäť do police a vybrať nejakú inú.

Moji spriaznení knihomoli ma určite pochopia 🙂

Medzi knihami sme vtedy strávili takmer trištvrte hodiny – a ja som si trošku smutne nevedela spomenúť, kedy som niečo podobné zažila naposledy.

O to viac som si to užila a vychutnala, a z obchodu som odchádzala s taškou plnou nových úlovkov nielen pre Kubka, ale hlavne pre mňa.

Jednou z kníh, ktoré vtedy so mnou odišli domov, bola aj Veľká štvorka od Agathy Christie.

Agathe neviem odolať už niekoľko rokov.

Moja zbierka kníh s tým povestným zeleným chrbtom sa povážlivo rozrastá, a kedykoľvek niektorá z jej kníh vyjde v novom slovenskom preklade, je isté, že skôr či neskôr bude moja.

Do Veľkej štvorky som sa pustila ešte v ten istý deň.

Dočítala som sa zhruba po siedmu kapitolu, a potom….vlastne ani neviem.

Dobehol ma bežný život, začítala som sa do nejakého iného príbehu, a Veľká štvorka len smutne zbierala prach na mojom nočnom stolíku.

Znova som si ju všimla až nedávno a sľúbila som si, že tentokrát už ju naozaj dočítam. A svoj sľub som aj dodržala.

Agatha Christie: Veľká štvorka

Veľká štvorka je celkom iná než všetky ostatné Christieovky, ktoré som doteraz čítala.

Príbeh sa totiž netočí okolo jednej vraždy, ale ide skôr konšpiračný príbeh o organizácii, ktorá v zákulisí poťahuje nitky a snaží sa postupne ovládnuť celý svet.

Keď jej Hercule Poirot jedného dňa príde na stopu, zakúsne sa do toho ako pes a odmieta sa svojej posadnutosti vzdať i napriek stupňujúcemu sa nebezpečenstvu.

Okolo neho postupne pribúdajú varovné signály v podobe ďalších a ďalších vrážd, Poirot však vytrvalo stopuje svojich nových nepriateľov a snaží sa im prekaziť ich grandiózne plány.

Pomáha mu v tom jeho verný priateľ Hastings, a obaja sa niekoľkokrát dostanú až nebezpečne blízko vlastnej smrti. Nič ich však nemôže odradiť.

Poirotove malé sivé bunky dostanú zabrať ako snáď ešte nikdy.

Nebojuje len s jedným vrahom. Tentokrát má proti sebe štyroch extrémne inteligentných, prefíkaných a motivovaných protivníkov.

To by však nebol Poirot, ak by nebol presvedčený, že svojou ostrou analytickou mysľou môže poraziť každého zločinca.

Ako to celé dopadne, to vám samozrejme neprezradím.

Poviem vám len toľko, že záver bol naozaj skvelý.

Až tak, že knihu som dočítala sediac na stolčeku v kúpeľni, kým sa Kubko veselo bláznil vo vani s farbičkami. Ak toto nie je čitateľská oddanosť, potom už neviem.

Knihu Veľká štvorka odporúčam každému, kto má rád inteligentné no nie hrôzostrašné detektívky.

A tiež každému, kto radšej lúšti hádanky a hlavolamy než počíta chýbajúce končatiny a hektolitre krvi 🙂