Po tejto knihe som siahla v knižnici, zvedavá, čo sa bude skrývať za peknou obálkou. Áno, priznávam, som ten typ čitateľa, ktorý sa nechá zlákať zaujímavou alebo peknou obálkou, a vôbec sa za to nehanbím 🙂

Román Písací stôl rozpráva príbeh dvoch žien, ktoré delí celé storočie, ale ktoré zároveň spája rodinné tajomstvo.

Tenley je mladá spisovateľka, ktorá svojou prvotinou dosiahla fenomenálny úspech a získala za ňu prestížnu cenu pomenovanú po slávnom spisovateľovi Gordonovi Phipps Rothovi. Tenley však sužujú pochybnosti – Roth bol totiž jej praprastarým otcom a ona má pocit, že cenu dostala len vďaka rodinnej spriaznenosti. Nepomáha jej ani fakt, že má obrovský spisovateľský blok – o tri mesiace má uzávierku druhej knihy, z ktorej však zatiaľ nenapísala ani čiarku. Oporou jej nie je ani jej priateľ Holt, scénarista, ktorý ju síce požiadal o ruku, ale Tenley si ani nie je istá, či ho vôbec ľúbi.

Tenley má navyše celoživotnú traumu z toho, že ju ako deväťročnú opustila jej mama Blanche a odvtedy udržiavali len sporadické, viac písomné než osobné, kontakty. Zrazu jej však Blanche zavolá a prosí ju, aby sa na tri mesiace nasťahovala k nej na Floridu. Blanche má rakovinu, čaká ju chemoterapia, nemá nikoho, kto by sa o ňu postaral a bojí sa, že to sama nezvládne. Tenley bojuje sama so sebou – má pocit, že svojej mame nič nedlhuje, ale napokon jej srdce našepká, že by jej predsa len mala dať ešte jednu šancu. A tak, kým Holt odchádza do Paríža na sympózium filmových scénáristov, Tenley sa aj so svojím spisovateľským blokom usadí v Blanchinom dome na Cocoa Beach.

Tu stretáva Jonasa, návrhára a reštauratéra nábytku, ktorý si so sebou nesie svoju vlastnú traumu z minulosti, ale napriek tomu ho k Tenley ťahá sila, ktorej nedokáže odolať.

Druhou dejovou líniou, ktorá bola podľa mňa oveľa zaujímavejšia, je príbeh Birdie Shehornovej, odohrávajúci sa na začiatku 20. storočia, v období Pozláteného veku (Gilded age). Birdie pochádza z bohatej a vplyvnej newyorskej rodiny – jej otec vlastní obrovské majetky a jej mama má za svoj celoživotný cieľ spraviť zo seba kráľovnú newyorskej smotánky a neskôr svoje žezlo odovzdať Birdie. Tá však o niečo podobné nemá ani najmenší záujem. Po štyroch skvelých rokoch na dievčenskej univerzite vo Wellesley sníva o tom, že sa stane spisovateľkou. Svoj prvý rukopis pošle do vydavateľstva Barclay, ktoré publikuje aj knihy jej súčasníka Gordona Phipps Rotha. Barclay jej rukopis odmietne vydať, nikdy jej ho však nevráti, tvrdiac, že sa musel stratiť v pošte.

Birdie sa nevzdáva – píše ďalej svoje príbehy, zatiaľ čo jej mama spriada plány na Birdin veľkolepý sobáš s Alfonsom van Cliffom, potomkom ďalšej významnej americkej rodiny. Birdie a Alfonse o seba nejavia ani najmenší záujem – Alfonse je známy sukničkár a Birdie je už dlho zamilovaná do Elijaha Montagua, mladého anglického šľachtica, ktorého stretla na rodinnej ceste po Európe. Elijah sa však borí so svojimi vlastnými problémami – pre dlhy narobené jeho otcom hrozí, že prídu o rodinný majetok, a tak sa ho jeho rodičia snažia oženiť s bohatou americkou dedičkou Rose. Jej bohaté veno by ich malo zachrániť, a na city budúcich snúbencov nikto neberie ohľad.

Birdie do úmoru bojuje so svojou mamou – nechce sa vydávať bez lásky. Pani Shehornovú to však ani najmenej nezaujíma. Núti ju zasnúbiť sa s Alfonsom a zároveň sa snaží zahubiť všetky jej spisovateľské sny a nádeje. Birdie sa však nevzdáva. Potom si však prečíta novú knihu Gordona Phipps Rotha a so zdesením zisťuje, že slávny spisovateľ pod svojím menom vydal jej prvý rukopis – ten, ktorý sa podľa vydavateľa stratil.

Moje postrehy:

Viac už z príbehu neprezradím, aby som nepokazila tie najlepšie prekvapenia. Musím však skonštatovať, že táto kniha bola až smutne predvídateľná. Väčšinu zvratov som uhádla už dávno vopred a ďalej som čítala len preto, aby som si svoje domnienky potvrdila.

Príbeh Tenley bol pre mňa len nevyhnutným zlom, na pozadí ktorého sa odohrávalo to zaujímavé – a to je životný osud Birdie. Tenley bola na môj vkus až príliš ufňukaná, slabá a naivná. Nechala sa využívať mužom, o ktorom si ani nebola istá, že ho miluje. Namiesto toho, aby si vyhrnula rukávy a pustila sa do práce, trávila celé dni vyplakávaním nad tým, aká je strašne „zablokovaná“. Po čase mi už tak liezla na nervy, že som mala sto chutí ňou poriadne zatriasť a pripomenúť jej, aký privilegovaný život žije vo svojej dobe. Na rozdiel od nej totiž Birdie naozaj musela zápasiť o svoje sny – nielen o svoju lásku k Elijahovi, ale tiež o svoju túžbu klásť slová na papier a skladať z nich príbehy, ktoré by oslovili tisícky čitateľov. To sa jej napokon aj podarilo, hoci v inej podobe, než by si ona a Elijah boli želali.

Okrem Tenley a jej večného fňukania však na mňa dosť rušivo pôsobili aj nekonečné náboženské úvahy, ktoré sa z ničoho nič objavili zhruba v polovici knihy a potom už len naberali na obrátkach. Vo všeobecnosti proti zmienkam o Bohu nemám žiadne námietky, tu to však bolo až prehnané. Príbehu to nepomáhalo, nikam ho to neposúvalo, skôr to na mňa pôsobilo ako vata, ktorou bolo treba vyplniť prázdne stránky.

Výhrady som mala aj k nezrovnalostiam v slovenskom preklade – kniha by bola zniesla ešte niekoľko editorských úprav a v príbehu to pôsobilo dosť rušivo.

V konečnom dôsledku toto určite nebude kniha, ktorú by som si dlho pamätala, a už vôbec nie kniha, ktorú by som si túžila prečítať znova. Príbeh Birdie by bol vydal na samostatnú knihu – je veľká škoda, že sa do toho primotala Tenley s jej malichernými problémami 🙂 Len vďaka Birdinej odvahe, vytrvalosti a viere vo svoj veľký sen dávam tejto knihe tri hviezdičky, inak by som bola oveľa prísnejšia 🙂

Odkiaľ mám knihu: Z mestskej knižnice

Počet strán: 358

Jazyk: slovenský

Moje hodnotenie: ***

Kde knihu môžete kúpiť: Martinus, Panta Rhei, Book Depository (v angličtine)