Posledné týždne sú pre mňa doslova nabité veľkými rodinnými míľnikmi. Po tom, čo som sa zamýšľala nad tým, ako je možné, že moje bábätko má zrazu dva roky, dobehlo nás ďalšie výročie svadby.

A hoci tomu ťažko môžem uveriť, dnes sú to presne tri roky, čo sme si s Aďom povedali svoje áno.

Veru tak, svoju svadbu sme mali prvého apríla a áno, užili sme si pre to svoju dávku vtipných komentárov 😀 Dokonca aj matrikárka si ten termín pre istotu overovala viackrát 😀

Má to však svoju výhodu – ani jeden z nás určite nikdy nezabudne na naše výročie. Ten dátum je jednoducho nezabudnuteľný 🙂 Rovnako, ako bol nezabudnuteľný náš svadobný deň.

Nikdy som nebola z tých, čo by svadbu považovali len za „zbytočný“ papier a mala som šťastie, že som našla muža, ktorý to videl rovnako. Pre mňa bola naša svadba dôkazom toho, že to spolu myslíme vážne. Že sa nebojíme záväzkov a že si nenechávame pootvorené zadné dvierka. Že sme ochotní na svojom vzťahu pracovať a pri prvých problémoch nezdupkať – lebo čo si budeme nahovárať, tie rozchody bez sobášneho listu sú oveľa, oveľa jednoduchšie.

Viem, že so mnou mnohí nebudú súhlasiť, ale v tom je práve krása slobodnej voľby. Každý si môže svoj život zariadiť podľa toho, ako mu to najlepšie vyhovuje.

Za tie tri roky sme toho zažili naozaj veľa – aj toho dobrého, aj toho zlého. Prešli sme si veľký kus cesty, zažili sme krásne chvíle i také, kedy všetko prestávalo dávať zmysel. Som rada, že sme to všetko ustáli spolu. Je mi jasné, že nás toho ešte v živote čaká veľmi veľa. Tieto tri roky nám však snáď dali pevný základ, na ktorom môžeme ďalej stavať a verím tomu, že vďaka nim ustojíme čokoľvek, čo nám život postaví do cesty.

Ak by som mala na našom manželstve nájsť jednu najlepšiu vec, povedala by som, že je to to, že spolu neustále niečo budujeme. Najskôr sme „vyrobili“ nášho Kubka, potom sme začali spolu pracovať v našej rodinnej firme, a momentálne nás zamestnáva prerábka nášho nového bytu. A ešte niečo veľké, o čom vám napíšem kúsok ďalej.

V tomto boli pre mňa vždy veľkou inšpiráciou moji rodičia. Onedlho budú oslavovať svoje 38. (!!!) výročie, a za ten čas toho spoločne vybudovali neúrekom. A po troch rokoch môjho vlastného manželstva začínam mať pocit, že práve toto je jedno z veľkých tajomstiev šťastných vzťahov.

Neustrnúť na mieste. Neuspokojiť sa s tým, čo máme. Stále sa posúvať dopredu – ale čo je dôležité, posúvať sa dopredu spoločne. Ak sa vpred posúva len jeden, a druhý zaostáva, či už z nezáujmu alebo pohodlnosti, to je zaručený recept na katastrofu. A ja dúfam, že to, že spolu budujeme nielen rodinu a domov, ale aj vlastnú firmu, nám dáva dobré základy do budúcnosti. Že sa vďaka tomu budeme mať stále o čom rozprávať. Že ani jeden z nás neustrnie na mieste. Že sa jeden druhému nevzdialime natoľko, že sa to už nebude dať prekonať. Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť 🙂

Všetky tieto budovateľské aktivity však evidentne nestačia na to, aby nám dokonale vyplnili čas. A tak sme sa spolu pustili do nového dobrodružstva. Jedno mega aktívne, živé a zvedavé dieťa nám nestačilo, a tak sme sa rozhodli našu rodinu rozšíriť o ďalšieho nového člena.

Baby Belák #2 je už na pol ceste k nám, a ja som rovným dielom nadšená a zároveň vydesená z toho, čo nás v najbližších mesiacoch čaká.

Nebudem sa tváriť hrdinsky – tehotenstvo v dobe koronavírusovej pandémie nie je práve prechádzka ružovou záhradou. Ale zvládame to hrdinsky (a určite nie sme jediní). A snažíme sa nenechať si pokaziť radosť všetkými tými otáznikmi a neznámymi, ktorými sme momentálne obklopení.

Netvrdím, že ma niekedy počas prebdených nocí (vďaka, tehotenská nespavosť) neprepadá strach z toho, ako to celé dopadne. Ale snažím sa zamerať na to, čo ovplyvniť môžem. A všetko ostatné, čo nie je v mojej moci, podľa možností vypúšťam. Nie je to vždy ľahké, ale nie je to ani nemožné.

Najviac sa snažím nemyslieť na to, aký kolotoč nás čaká v auguste, keď nám k nášmu super aktívnemu Kubkovi pribudne ešte jeden drobec. Ktorý, podľa toho, čo stvára v mojom brušku, tiež nebude práve pokojné, kľudné a tiché dieťa 😀

To najväčšie dobrodružstvo nás teda ešte len čaká, ale som šťastná, že ho budem prežívať s tým správnym mužom po svojom boku.

A sama som zvedavá, aké myšlienky mi pôjdu hlavou takto o rok, keď budem hodnotiť náš štvrtý spoločný manželský rok 🙂

Foto: Gabriela Jarkovská