Knižná výzva 2020: Čo ma naučila kniha Veľké kúzlo od Liz Gilbert

Zdravím všetky moje spriaznené čitateľky 🙂 Tak už ste sa pustili do našej knižnej výzvy? Čo zaujímavé, dobré a inšpiratívne ste čítali za posledné dva týždne?

Musím sa priznať, mne sa až tak slávne nedarilo. Keďže posledných pár dní zaspávam vyčerpaná pred ôsmou večer zarovno s Kubkom, moje milované každodenné čítanie v posteli dostalo poriadne na frak. Preto sa momentálne snažím ukradnúť si cez deň pár minút tu a tam, aby som prečítala aspoň niečo 🙂

Napriek týmto neblahým okolnostiam sa mi podarilo doslova zhltnúť prvú knihu z môjho januárového výberu, a už mám rozčítanú aj ďalšiu.

Nech sa páči, prinášam vám svoju mini recenziu knihy Veľké kúzlo.

Veľké kúzlo je zatiaľ jediná kniha, ktorou ma Liz Gilbertová naozaj oslovila. V Jedz, modli sa a miluj som sa nikdy nedostala cez piatu kapitolu (hoci som sa pokúšala dvakrát), a Podstata všetkých vecí  bola pre mňa žiaľ jedným veľkým sklamaním. Neviem, čím to je, keďže jej knihy sú obvykle v mojej vekovej kategórii veľkým hitom. Možno na ne pre mňa ešte zatiaľ nedozrel ten správny čas. Veľké kúzlo mi to však bohato a dokonale vynahradilo.

Túto knihu som prečítala doslova jedným dychom, a potom som ju okamžite začala čítať znova, tentokrát už so zvýrazňovačom v jednej ruke a s mojim knižným zápisníkom v druhej. Zvýrazňovala som si pasáže, ktoré ma najviac oslovili a čítala som si ich aj niekoľkokrát po sebe. A zapisovala som si nielen vety, ktoré mi najhlbšie prehovárali do duše, ale i moje vlastné myšlienky, postrehy a nápady, ktoré mi pri čítaní prišli na myseľ.

Neskutočne milujem takéto knihy. Také, ktoré ma prinútia premýšľať, hodnotiť to, ako a prečo robím určité veci, a ako by som ich mohla robiť lepšie. Jednoducho knihy, ktoré mi zmenia pohľad na svet. Toto rozhodne nebolo poslednýkrát, čo som Veľké kúzlo čítala, a chcela by som sa s vami podeliť o tie najlepšie myšlienky, ktoré vo mne táto kniha zanechala.

A samozrejme, zaujímalo by ma, čítali ste túto knihu aj vy? Ak áno, ako sa vám pozdávala? Čo ste si z nej zobrali?

Toto sú najdôležitejšie lekcie, ktoré táto kniha naučila mňa:

1. Musíme nájsť odvahu robiť veľké veci.

Na to, aby sme dosiahli svoje sny a ciele, potrebujeme odvahu. Bez odvahy nikdy neprekonáme samých seba, svoje pochybnosti. Strach, ktorý cítime, keď sa púšťame do kreatívnych projektov, je pohrebiskom našich snov, vízií a nádejí. Zo života robí nudné a nezaujímavé miesto a odrádza nás od toho, aby sme boli autentickí a invenční. Byť odvážny však neznamená dokonale sa zbaviť strachu. Znamená to urobiť prvý krok k tomu, z čoho máme obavy. Preto sa zhlboka nadýchnime a vykročme k tomu, po čom naša kreatívna duša najviac túži.

2. Kreatívny život je poháňaný zvedavosťou, nie strachom.

Nie vášeň, nie strach, ale zvedavosť poháňa náš život vpred. Zvedavosť je tou hybnou silou, keď nás niečo zaujme natoľko, že sa tomu začneme venovať viac a viac do hĺbky. Začneme si zháňať ďalšie informácie, skúšať nové veci a prístupy, objavovať. Základom kreatívneho života je ponoriť sa hlbšie do skúmania sveta a seba samej. Preto sa pozerajme na svet so záujmom a vnímajme ho všetkými zmyslami. On sa nám za to odvďačí krásou a inšpiráciou.

3. Kreativite vo svojom živote musíme vytvoriť priestor.

Neobjaví sa vždy sama od seba. Musíme si na ňu vyhradiť čas, venovať jej svoju energiu a pozornosť. A preto si všímajme a zaznamenávajme svoje nápady a myšlienky. Vytvorme si vo svojom domove miesto, kde sa budeme môcť venovať svojmu umeniu – či už je to písanie, skladanie piesní, maľovanie či kreslenie, alebo pečenie fantastických makróniek. Kreativita príde, keď bude vedieť, že je u nás vítaná.

4. Nepotrebujeme od nikoho žiadne povolenie, aby sme mohli žiť kreatívne.

Toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré by sme si stále dokola mali opakovať. Aby sme mohli byť kreatívni, nemusia nám to dovoliť naši rodičia, naša polovička, naše deti či naši učitelia. Musíme si to v prvom rade dovoliť my sami. Naša kreativita je naše posvätné územie, do ktorého nám nikto iný nemá právo kecať 🙂

5. Nikdy sa nevzdajme.

Nedovoľme si až príliš ľpieť na našich neúspechoch. Každému sa sem-tam niečo nepodarí. To však neznamená, že by celé naše úsilie malo vyjsť navnivoč. Nepanikárme, nefrflime. Oprášme si po páde kolená a ruky, zamyslime sa nad tým, prečo to nevyšlo a aké ponaučenie si z toho môžeme vziať do budúcna. A potom usilovne pracujme ďalej. Pamätajme na to, že nielen šťastie či talent, ale najmä vytrvalosť je jedným z hlavných predpokladov úspechu.

6. Naši učitelia a mentori nemusia byť živí, aby nás mohli učiť.

Učme sa od všetkých majstrov v našom obore. Od tých, ktorí „ležia“ na našich policiach s knihami. Od tých, ktorí „visia“ na stenách múzeí a galérií. Od tých, ktorí robili a robia to, čo chceme robiť my. Ak to už niekto pred nami dokázal, znamená to, že to môžeme dokázať aj my. Každý totiž musí začať s napodobňovaním, predtým než dokáže inovovať.

7. My sme zodpovední len za svoje dielo. Nie za to, čo si o ňom myslí niekto iný.

Nedajme sa ovplyvniť tým, čo si o nás myslia a hovoria iní. Nenechajme sa zväzovať spätnou väzbou. Vždy sa nájde niekto, kto s nami nebude súhlasiť, komu sa naša práca, naše umenie nebude páčiť. To je úplne v poriadku. Tvorme v prvom rade pre seba. Nesnažme sa silou mocou zapáčiť iným. Zapáčme sa najskôr sami sebe, a to ostatné príde aj samo. Je totiž na každom z nás, aby sme si definovali svoj vlastný úspech.

8. Dodržiavajme pravidlo jednej hodiny denne.

Nech sa deje čokoľvek, nech máme akékoľvek starosti, nájdime si pre svoju kreativitu aspoň jednu hodinu denne. V najhoršom prípade aspoň 30 minút. Aj keby mali traktory z neba padať. Nevyhovárajme sa na okolnosti, na prácu, na deti, na školu, na nedostatok času. Ukradnúť si hodinku denne a tvoriť sa dá aj s nabitým diárom. Ak je to pre nás dostatočne dôležité a nevyhnutné k nášmu šťastiu, ten čas si jednoducho musíme nájsť.

9. Čomukoľvek sa budeme venovať, zlepšíme sa v tom.

Toto je naozaj jednoduchá a univerzálna pravda – čomu venujeme svoj čas, pozornosť a energiu, v tom sa budeme zlepšovať. Môže to byť čokoľvek, a preto si pozorne a dobre vyberme, čo to bude. Nech to stojí za to.

10. Perfekcionizmus je len haute couture verzia strachu.

Nevyhovárajme sa na to, že naše dielo ešte nie je perfektné, a preto ho nemôžeme nikomu ukázať. Ani jeden výsledok kreatívnej práce nikdy perfektný nebude, aspoň nie v našich očiach. V určitom momente jednoducho musíme svoju prácu dokončiť a vypustiť ju do sveta. Jedine tak sa môžeme posunúť ďalej a pracovať na iných veciach, ktoré nám pomôžu rásť a rozvíjať svoje schopnosti.

A tá najdôležitejšia rada na záver: Začnime hocikde. A začnime práve teraz.

Nikdy nebude lepší či vhodnejší čas venovať sa našej kreativite ako tu a teraz. A tak začnime tvoriť hneď tu a teraz.

Odpovedať