Prvá rodinná dovolenka ako trojčlenná rodina. Naše tatranské dobrodružstvo sa začalo celkom neslávne. Dorazili sme v sobotu poobede a už v nedeľu na obed sme si hovorili, že v pondelok ráno asi pôjdeme späť domov 😀 Kubko bol mrzutý, umrnčaný, nechcel papať ani sa hrať, utekal nám z kočíka a celkovo nám zo života robil poriadne kolotoč. A potom sa na mňa v pondelok ráno zoširoka usmial a ja som zbadala, že mu vyšli dva nové zúbky. A s nimi sa nám vrátilo aj naše živé, usmievavé a pohodové dieťa. Kufre sme teda nebalili, v Tatrách sme zostali a užili sme si to najlepšie, ako sa len s hyper energickým 17-mesačným dieťatkom dá. Chodili sme na dlhé prechádzky, ochutnávali langoše a tatranský čaj (samozrejme, Kubkovi sa neušlo, ha), užívali si fenomenálnu kuchyňu hotela Kukučka a ja som si úžasne oddýchla od všetkých domácich povinností – to bola na celej dovolenke tá najúžasnejšia vec. Určite si to radi zopakujeme znova – nabudúce si však asi radšej zabookujeme pobyt len na 5 nocí. 7 bolo na prvýkrát dosť veľa a koncom týždňa sme sa už nevedeli dočkať návratu domov.

Letné rodinné fotenie. Hoci som sa s plánovaním štandardne „prebudila“ o päť minút dvanásť, nakoniec sa nám to levanduľové fotenie predsa len podarilo. Náš úžasný dvorný fotograf Michal nám vybavil fotenie v Kopanyčárskej levanduli, a výsledky predčili všetky moje očakávania. Kubko samozrejme odmietol pózovať, všetko si chcel poobzerať a pochytať a nejaké fotenie ho ani v najmenšom nezaujímalo. Michal však aj z toho vytrieskal maximum a urobil nám fotky, z ktorých sa budem tešiť a ktoré budem opatrovať do konca života.

Cestovať. Tak tuto máme asi najväčšie rezervy – vzhľadom na to, že toto leto bolo pre nás s Aďom mega pracovne vyťažené, víkendy sme väčšinou venovali oddychu doma, potulkám po detských ihriskách v našom meste a návštevám babičiek a dedov. Nepomohli tomu ani tie brutálne horúčavy, ktoré všetci svorne nenávidíme a v ktorých nás ani v najmenšom nelákalo sadnúť do auta a niekam sa terigať. Absolvovali sme však minifarmu v Lubine a bol to neuveriteľný hit. Kubkovi mini zvieratká učarovali – naháňal veveričku, prihováral sa llame a dokonca kŕmil mini kozičky, na čo som v prvej chvíli ja nemala odvahu 😀 Ale najviac sa mu aj tak páčilo v bufete, kde zamotal hlavy všetkým slečnám, zjedol mastenú lokšu aj výborný domáci medovník a odmietal odísť domov. Tam sa rozhodne ešte niekoľkokrát vrátime a určite to ako skvelý výlet odporúčam všetkým.

Kreatívne aktivity. Keď som si spätne čítala svoj pôvodný článok, nestíhala som sa čudovať, aký rozdiel dokážu urobiť tri mesiace. Od búchania legovými kockami a lamentovania „nejde, nejde“ sa Kubko prepracoval k tomu, že si sám stavia svoje vlastné veže a mňa k tomu takmer nepotrebuje. Duplo je pre mňa jedna z najúžasnejších detských hračiek a nikdy mi nebude ľúto nakupovať ďalšie a ďalšie sety. Kubko sa s nimi dokáže zahrať aj pol hodiny – čo je v našom prípade hotová večnosť – a ja oceňujem, že si konečne môžem vypiť rannú kávu v kľude 😀

Naplánovať prerábku bytu. Ak som si myslela, že mojou úlohou bude urobiť krásnu a inšpiratívnu Pinterest nástenku a zorganizovať majstrov, čakalo ma kruté vytriezvenie. Aby mohli nabehnúť majstri a realizovať moje kreatívne nápady, je najskôr treba náš budúci byt vyprázdniť a pripraviť na prerábku. Takže som niekoľko sobôt v rade, vyzbrojená najväčšími vrecami aké sa dali kúpiť, strávila triedením, presúvaním a vyhadzovaním nepotrebných vecí, a najmä nekonečnými výletmi ku kontajnerom a naspäť. A ešte niekoľko podobných sobôt ma stále čaká. Nie je to práve sexi činnosť, ale veľmi potrebná. A aj na tú moju nádhernú Pinterest nástenku hádam napokon dôjde!

Nechať Kubka čľapotať sa v bazéniku. Priznávam bez mučenia, náš bazénik zase až tak vyťažený nebol – viac si toho čľapotania užil u babičky, kým som ja bola v práci. Keď sme boli doma, nie vždy sa mi chcelo nosiť na balkón kýble vody, priväzovať na zábradlie dáždnik namiesto slnečníka a potom to zase všetko upratovať. Takže som to vyriešila systémom „kreatívna lenivá mama“ – Kubkovi som napustila vaňu, nahádzala som mu do nej kýblik, lopatku, poháriky a ďalšie hračky a nechala som ho čľapkať sa tam aj viac než hodinu. Mala som to bez práce, zároveň sme vybavili aj večerné kúpanie, on bol šťastný ako blcha a ja spokojná, že som si ušetrila námahu. Perfektné“

Nakúpiť Kubkovi nové knihy. Splnené, samozrejme. Ak je na svete jediná vec, na ktorú mi nikdy nebude ľúto míňať peniaze, sú to knihy. Pre mňa je to tá najlepšia investícia do budúcnosti a neváham ich nakupovať, kdekoľvek mi padnú do oka. Či už v kamennom kníhkupectve, na internete alebo aj v Tescu, keď idem kúpiť rožky a vrátim sa domov s tromi detskými knihami 🙂 Okrem toho som si toto leto splnila aj ďalší rodičovský sen – boli sme zapísať Kubka do knižnice. Zatiaľ z toho samozrejme cítim najväčšiu eufóriu ja – Kubka tam totiž najviac zaujali chutné detské stoličky 🙂 Ale verím, že časom si zo spoločného objavovania kníh urobíme týždenný rituál, na ktorý sa bude tešiť rovnako ako ja.

Dokumentovať to všetko každý jeden deň. Vzhľadom na to, že môj telefón mi už niekoľkokrát hlásil plne obsadenú pamäť, tento cieľ som viac než prekonala. Som neskutočne vďačná, že mám neustále pri sebe nástroj, ktorým môžem zachytávať tie vzácne momenty, keď sa môj syn mení a vyvíja. Občas si tie staršie fotky prezerám so slzami v očiach a nechápem, kam ten čas tak rýchlo letí. Aj z tohto leta mi pribudlo niekoľko stoviek krásnych fotiek a zábavných videí, a teraz mi už zostáva len premeniť ich na niečo trvalejšie a vyrobiť z nich fotoalbumy, v ktorých si budeme môcť listovať i o niekoľko rokov.