Kedysi som si o sebe myslela, že som celkom dobrá v organizovaní času. Stíhala som prácu, písanie článkov na blog, našla som si čas byť kreatívna v kuchyni a čítala som aj štyri knihy za týždeň. Jednoducho, mala som veci pod kontrolou. Ako veľa iných vecí, aj toto sa pri Kubkovi úplne zmenilo. Keď sa narodil, na istý čas išlo takmer všetko ostatné bokom. Sama seba som presvedčila, že na nič vlastne nemám čas. Nebola to samozrejme pravda, ale deti sú v tomto smere naozaj výborná výhovorka 🙂

Neviem ani spočítať, koľkokrát som si vypočula, že si mám užívať ten čas, keď bábätko len leží, papá a spinká. A poriadne mi to liezlo na nervy, ako veľká väčšina rodičovských nevyžiadaných rád. Potom prešlo pár mesiacov, Kubko začal liezť, potom štvornožkovať a napokon stavať sa na nohy. A ja som pochopila, že ďalšie rodičovské klišé v sebe nesie kus pravdy.

Kubko je vo veku (11 mesiacov), kedy pri ňom absolútne nemám šancu nerušene niečo urobiť. Šplhá sa mi po nohách, šplhá sa po nábytku, otvára skrinky a šuplíky a vyťahuje hrnce, a po novom sa snaží prebojovať až k odpadkovému košu, lebo, haló, zakázané :D. Takže aj obyčajnú zeleninu na vývar pripravujem na trikrát, lebo sa medzitým snažím zabrániť mu v tom, aby si vyrazil tie nádherné, čerstvo vylezené zúbky. A vzhľadom na to, že sa nedávno rozhodol, že mu stačí už iba jeden denný spánok, môžem teraz rátať už len so zhruba dvomi hodinami voľného času denne. A aj tento vzácny čas občas premárnim úplnými hlúposťami a potom si búcham hlavu o stenu. A tuším som zabudla spomenúť, že popri tom všetkom ešte chodím raz či dvakrát do týždňa aj do práce. Lebo firma nepočká.

Pre všetky tieto dôvody som sa rozhodla venovať celý druhý mesiac nového roka tomu, aby som sa naučila lepšie a efektívnejšie hospodáriť so svojím časom. Chcem mať každý týždeň jasno v tom, čo chcem a musím urobiť. Chcem čo najlepšie využívať tie malé kúsky voľného času, ktoré sa mi cez deň naskytnú. A najmä sa chcem venovať naozaj podstatným veciam a nie hlúpostiam.

Preto sú moje ciele na tento mesiac nasledovné:

Denne poctivo používať môj bullet journal a diár. Zapisovať si úplne všetko, pretože mám momentálne najderavejšiu hlavu na celom svete 🙂 Zapisovať si nielen pracovné, ale aj súkromné povinnosti a naozaj poctivo ich aj dodržiavať. Mojím problémom často je, že si veci zaznamenám, ale už sa k nim neskôr nevrátim. Čo je vlastne dvojnásobná strata času a poriadne ma to štve. Rozhodne je to tá najdôležitejšia vec, ktorú na sebe musím zmeniť, ak sa nechcem denne cítiť rozlietaná a frustrovaná tým, že nič nestíham a nič nerobím poriadne.

Mať pravidelné nedeľné mítingy sama so sebou. Nemusia mi zabrať dve hodiny. Stačí aj polhodinka, ktorú si dokážem ukradnúť sama pre seba. Aby som si zhodnotila predošlý týždeň, spísala si svoje ciele na ten nasledujúci, urobila si detailný to do list na nasledujúcich 7 dní a tiež plán jedál. Mojím cieľom je, aby som sa v pondelok ráno zobudila s pocitom, že presne viem, čo a kedy mám urobiť, a nestrácala čas premýšľaním, čo je práve v tej chvíli najprioritnejšie. Lebo to je v mojom prípade priama cesta k prokrastinácii v podobe scrollovania Instagramu.

Vytvoriť si novú plánovaciu nástenku, ktorá mi bude vizuálne pripomínať moje plány, ciele a povinnosti. Pri čítaní tejto knihy som si uvedomila, že môj problém s organizáciou môže mať jednoduché vysvetlenie. Ako vizuálne založená osoba potrebujem pripomienky svojich povinností vidieť. Nestačí ich mať zapísané v zošite, do ktorého sa zabudnem pozrieť. Možno by mi pomohlo mať ich pripnuté na nástenke v mojom malom pracovnom kútiku, kde ich budem mať neustále na očiach. Keďže práve pracujem na reorganizácii svojho pracovného stolíka, je to vítaná príležitosť skúsiť niečo nové a zistiť, či to bude fungovať. Určite vám potom napíšem, ako sa mi s týmto experimentom darilo.

Začať bojovať s mojimi sklonmi prokrastinovať. Prokrastinácia je môj najväčší nepriateľ – viem to o sebe, ale zatiaľ som neprišla na efektívny spôsob, ako s tým niečo urobiť. Zopár tipov som nazbierala z tejto knihy, ale najskôr musím prestať prokrastinovať v ich implementovaní 😀 . Je mi jasné, že ak sa dokážem vysporiadať s týmto problémom, veľká kopa vecí sa na základe toho vyrieši aj sama. Počnúc tým, že namiesto bezcieľneho surfovania po internete budem radšej písať články na blog.

Fotka: Camille Styles